Novinky

Čo je nízkoenergetický dom


Drevo

Keby drevo bolo posudzované ako stavebný materiál z hľadiska komplexu environmentálnych, mechanických, tepelno-technických, estetických vlastností a dopadu na životné prostredie zrejme, by sme medzi ostatnými materiálmi nenašli obdobnú alternatívu. Vlastnosti dreva, príjemné pôsobia na človeka: nízka tepelná prijímavosť, schopnosť do určitej miery regulovať vlhkostný režim a pohlcovať škodlivé látky, príjemná aróma, tepelná ochrana, našli v minulosti v pôvodnej architektúre zrubových domov uplatnenie v príťažlivom tvare, bez toho, aby mal prostý staviteľ znalosti zo stavebnej fyziky, ekológie, alebo architektonickej kompozície.

Čo je nízkoenergetický dom

Nízkoenergetický zameraná výstavba je nová definícia navrhovania, ktorá nesporne súvisí s úsporou energie. Rozvíja požiadavky súvisiace s potrebou zmiernenia negatívneho vplyvu stavebnej činnosti a prevádzky budov na životné prostredie. Či pri výrobe materiálov použitých na nízkoenergetickú budovu, alebo pri jej užívaní. Globálne otepľovanie a klimatické zmeny už pociťuje každý z nás, v lete neznesiteľné horúčavy a v zime nepredvídateľné zmeny počasia. A za to všetko môžeme sami. Spaľovaním fosílnych zdrojov energie, vysušovaním zemského povrchu a intenzívnou poľnohospodárskou a živočíšnou produkciou sa dostáva do atmosféry veľké množstvo plynov a vytvára sa skleníkový efekt, ktorý má neblahý vplyv na nás a naše životné prostredie. K zhoršovaniu stavu životného prostredia prispieva aj stavebníctvo, budovy, ktoré vďaka svojej kvalite a predovšetkým spotrebe energie na vykurovanie, prípravu teplej vody produkujú až 1/3 z celkového objemu CO2 emisií. V tejto oblasti sú veľkým prínosom stavby na báze dreva. Nielenže pri opracovaní dreva a samotnej montáži domu sa uvoľní nepatrné množstvo škodlivín do ovzdušia oproti silikátovým stavbám, ale aj v dreve je uložený uhlík po veľmi dlhú dobu. Zatiaľ, čo ďalší uhlík sa odčerpáva zo vzduchu novým rastom dreva. Takže v konečnom dôsledku nám drevostavby menej uhlíka vyrobia ako spotrebujú do ukončenia výstavby, čo napomáha zmierneniu skleníkového efektu. Preto je nízkoenergetická stránka domu na báze dreva prioritná.

Problematiku nízkoenergetického domu nemožno len zúžiť na charakteristické znaky, akými sú energetické úspory, tvorba zdravej vnútornej klímy, výber ekologický vhodných stavebných materiálov. Nízkoenergetický dom by mal v plnej miere vyhovovať aj kompletnej škále súčasných požiadaviek a nárokov kladených na budovy.

Jednou z odpovedi na pripravený nárast cien energií a zároveň zvýšenie bytového komfortu je taktiež nízkoenergetický zameraná výstavba. Vysoká energetická náročnosť výroby elektrickej energie a tepla ma priamy vplyv na celé hospodárstvo, tým aj na tvorbu cien energií, čo v konečnom dôsledku pociťuje bežný užívateľ bytu alebo domu. Uvedené ekonomické dôsledky majú aj ekologický dopad , ktorý je čoraz významnejší. Preto sa musíme snažiť spotrebovávať čo najmenej energie pri výrobe stavebného materiálu (používať ekologické materiály) ,tak aj pri užívaní stavby, čo riešia nízkoenergetické domy. Najlacnejšia energia je tá, ktorá sa vôbec nevyrobí.

Na konkrétnu predstavu jeden príklad:
Prevádzka priemerného rodinného domu s ročnou spotrebou približne 20 000kWh energie potrebnej na pokrytie výroby tepla a elektrickej energie sa uvoľní do ovzdušia asi 53 tón CO2, ktorý sa dostáva do atmosféry a vyvoláva skleníkový efekt , globálne otepľovanie a klimatické zmeny na zemeguli. Samozrejme záleží od druhu paliva, ktoré používame na výrobu potrebnej energie. Rozdielne množstvo sa uvoľni do ovzdušia pri výrobe rovnakej energie z čierneho uhlia ako aj zemného plynu.

Požiadavky na tepelnotechnické parametre budov na bývanie sa stále zvyšujú. Aby sa mohla porovnať energetická spotreba rôznych budov, je potrebný určitý ukazovateľ pri uvážení tepelných vlastnosti budovy. Najčastejším ukazovateľom energetickej potreby domu je jeho energetická potreba na 1m² mernej plochy za jeden rok.

Pričom plochami môžu byť:

  • čistá úžitková plocha budovy označujeme ako kWh/(m².a) alebo MJ/(m².a)
  • hrubá povrchová plocha budovy (vonkajšie rozmery vykurovacej časti podlaží)tento ukazovateľ sa zvyčajne označuje ako merná tepelná záťaž s jednotkou W/(m².a) tendencie neustáleho zvyšovania cien a energií je nízkoenergetická výstavba

Kategórie domov podľa ročnej mernej potreby tepla na vykurovanie
Staršia výstavbaasi 200 kWh/(m².a)
Súčasné novostavbyasi 100 kWh/(m².a)
Energeticky úsporný dom50-70 kWh/(m².a)
Nízkoenergetický dom15-50 kWh/(m².a)
Trojlitrový dom15-30 kWh/(m².a)
Energetický pasívny dom5-15 kWh/(m².a)
Nulový dommenej ako 5 kWh/(m².a)

Tepelná izolácia

Tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa budovy ovplyvňujú teplotný stav vnútorného prostredia budov, teplotu vnútorných povrchov, možnosť kondenzácie vodných pár v konštrukciách alebo na ich povrchoch a spotrebu energie na vykurovanie. Tepelnoizolačnú schopnosť stavebného materiálu udáva súčiniteľ tepelnej vodivosti λ (W/(m . K). Čím je táto hodnota nižšia, tým má daný materiál lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Tepelná vodivosť stavebných materiálov závisí predovšetkým od ich pórovitosti, objemovej hmotnosti a vlhkosti (zvýšením vlhkosti sa zvyšuje tepelná vodivosť a v dôsledku toho sa znižujú tepelnoizolačné vlastnosti materiálu). Materiály s veľkou pórovitosťou a malou objemovou hmotnosťou sú zlými vodičmi tepla a o to väčší odpor kladú pri prechode tepla konštrukciou.
----